Club Quarteto !!!

Kráľ snehuliakov Tomáš sa už nemôže dočkať vianočných prázdnin , pretože pôjde k deduškovi. Deduško býva vysoko v horách , kde má priestranný dom s veľkým kozubom. Tomáš tam rád chodí aj preto , lebo so starkým je veľmi veselo. Má veľa nápadov , stále dobru náladu a rád si vymýšľa napínavé príbehy , ktoré pri krbe rozpráva len tak z hlavy hoci aj celý večer. Keď vonku buráca víchrica , sneh sa sype do okien a v komíne skučí meluzína , v teple pri krbe a čaji sa sedí tak krásne. Pri počúvaní sa oči pomaly lepia príjemnou únavou. To sa Tomášovi páči. A tiež sa mu páči , že v horách je vždy poriadna kopa snehu , z ktorého môže čokoľvek postaviť. Len že tohto rok sa snehové mraky akosi oneskorili. Keď Tomáš konečne stal na deduškovom dvore vôbec to tam nepoznával. Všade bola ešte zelená tráva , len v jednom zatienenom kútiku za domom ležala mála vrstva prvého snehu. Tomáš si ju pozmetal metlou na kopu a postavil si prvého tohtoročného snehuliaka. To však nebolo ono. Deduško hneď vytušil , čo Tomáša trápi. Pozrel na oblohu a povedal : „ Len sa neboj. Snehu si ešte užijeme až-až . Ak sa nemýlim, tak ráno sa budeme brodiť s lopatou v ruke.“ A naozaj. Na druhý deň bola celá izba presvietená bielou žiarou. To sa slniečko odrážalo od čerstvých snehových závejov. To vám bolo snehu! Tomáš sa rýchlo naraňajkoval a hneď vyrazil na dvor stavať nového snehuliaka. Deduško mu prišiel pomôcť a spoločne postavili najväčšieho snehuliaka , akého kedy videli. „ To varí ani nie je obyčajný snehuliak , taký krásavec ! Pozri ako dôstojne tvári. To bude určite kráľ snehuliakov !“ povedal deduško a odbehol dnu. Tam rýchlo urobil papierovú korunu a z červeného obrusa nádherný kráľovský plášť ktorým snehuliaka ozdobil. „ No vidíš , nevravel som že je to kráľ ! JA som to na ňom hneď poznal .“ usmial sa starký. Aj Tomáš sa usmial. Deduško je naozaj skvelý.